Ročenky
Všetky materiály súvisiace s Olympiádou v informatike bývali do roku 2014 každoročne spracované do prehľadnej ročenky. Tieto vyšli aj v tlačenej podobe a väčšinou sa ešte niekde na matfyze povaľuje pár výtlačkov pre záujemcov. Na tejto stránke si môžete stiahnuť ich elektronickú verziu.
- 29. ročník OI (2013/14)
- 28. ročník OI (2012/13)
- 27. ročník OI (2011/12)
- 26. ročník OI (2010/11)
- 25. ročník OI (2009/10)
- 24. ročník OI (2008/09)
- 23. ročník OI (2007/08)
- 22. ročník OI (2006/07)
- 55. ročník MO / 21. ročník OI (2005/06)
- 54. ročník MO / 20. ročník OI (2004/05)
- 53. ročník MO / 19. ročník OI (2003/04)
- 52. ročník MO / 18. ročník OI (2002/03)
- 51. ročník MO / 17. ročník OI (2001/02)
- 50. ročník MO / 16. ročník OI (2000/01)
- 49. ročník MO / 15. ročník OI (1999/00)
- 48. ročník MO / 14. ročník OI (1998/99)
- 47. ročník MO / 13. ročník OI (1997/98)
- 46. ročník MO / 12. ročník OI (1996/97) (vyšla ako dva diely)
- 45. ročník MO / 11. ročník OI (1995/96)
- 44. ročník MO / 10. ročník OI (1994/95)
- 43. ročník MO / 9. ročník OI (1993/94)
Obálky ročeniek
![]() | Na obálke ročenky je vyznačených 114 bodov a tzv. Hamiltonovská kružnica – teda najkratšia cesta, ktorá ich postupne navštívi všetky a vráti sa na miesto odkiaľ začínala. Ide o veľmi dôležitý optimalizačný problém, ktorý súvisí s mnohými pre prax zaujímavými úlohami. Zároveň je však už dobre preskúmaný z teoretického hľadiska – lenže bohužiaľ s negatívnym výsledkom: vieme o ňom dokázať, že je veľmi ťažký. Nepoznáme žiaden polynomiálny algoritmus, ktorý by túto úlohu riešil, a máme dobré dôvody domnievať sa, že taký algoritmus ani neexistuje. Aj napriek tomu, že sme použili jeden z najefektívnejších známych všeobecných algoritmov (postupnú optimalizáciu pomocou celočíselného lineárneho programovania), trval výpočet riešenia, ktoré vidíte na obálke, približne dva dni. |
![]() | Na obálke ročenky je tzv. oblak slov (word cloud) tvorený najčastejšie sa vyskytujúcimi slovami z textu minulej ročenky. Veľkosť písma približne zodpovedá logaritmu počtu výskytov daného slova. Oblaky slov síce asi nemajú žiadne prísne vedecké využitie, ide však o veľmi účinnú formu vizualizácie dát – človek dokáže v priebehu niekoľkých sekúnd pochopiť podstatnú časť ich zloženia. |
![]() | Na obálke ročenky je dlhý reťazec textu. Ak sa ho pokúsite prečítať, zistíte, že síce zmysel príliš nedáva, ale čítať sa dá a znie skoro ako slovenčina. Ide o výstup z tzv. Markovovského zdroja. Pre každý znak textu závisia jeho pravdepodobnosti od predchádzajúcich troch znakov. (Použité pravdepodobnosti sú získané z textu 26. ročenky OI.) Markovovské zdroje majú svoje využitie napr. v kompresii textu, kryptoanalýze, bioinformatike a mnohých ďalších oblastiach. |
![]() | Okolo klasických olympiádnych kociek sú dva rôzne Steinerovské stromy. Steinerovský strom je optimálnym riešením úlohy: "V rovine sú mestá, postav cestnú sieť, ktorá ich všetky pospája." Všimnite si, že na rozdiel od najlacnejšej kostry je povolené aj vytvoriť novú križovatku mimo miest. V ľavej časti obrázka je pravouhlý Steinerovský strom: optimálne riešenie tej istej úlohy, ak máme navyše obmedzenie, že každá cesta musí viesť rovnobežne s niektorou zo súradnicových osí. |
![]() | Na pozadí je Voronoiov diagram: prázdne krúžky sú krčmy, čiary delia rovinu na oblasti podľa toho, ku ktorej krčme to máme najbližšie. Ide o veľmi užitočnú štruktúru, využívanú vo výpočtovej geometrii. |
![]() | Čiary a ich priesečníky na pozadí sú vygenerované pomocou programu riešiaceho jednu z úloh celoštátneho kola. |
![]() | Na pozadí je niekoľko obrázkov zo zadaní dotyčného ročníka a jednoduché makro v C++, ktorým sa dá iterovať cez skoro ľubovoľnú dátovú štruktúru z STL. |
![]() | Na pozadí sú úryvky z programov pre Minského registrový stroj. |
![]() | Fraktál: vhodne upravená Mandelbrotova množina. |
![]() | Obrázok je grafickým znázornením jednoduchého kvadratického sita. Skúsený riešiteľ MO si určite ľahko dokáže, že nevyškrtnuté krúžky na x-ovej osi zodpovedajú práve všetkým prvočíslam. |
![]() | V hmle miznúci Śierpinského štvorsten: fraktál, ktorý sa skladá zo štyroch kópií seba samého. |
![]() | Toto nie sú dva podobné uzly, toto sú dva mierne pootočené pohľady na ten istý uzol. Ak zvládnete správne rozostriť oči a každým sa pozerať na jeden z nich, uvidíte tento uzol v 3D. (Rovnaká technika sa používa pri pozeraní na stereogramy.) |
![]() | Graf funkcie dvoch premenných, pravdepodobne vhodne naškálovaná variácia na sin(sqrt(x^2+y^2))/sqrt(x^2+y^2). |
![]() | "Escherovské" trojrozmerné bludisko. |
![]() | Po obvode sú jednotlivé dieliky stavebnice podobnej kocke Soma. V strede je z nich postavený koník. Jedna z úloh Medzinárodnej olympiády v informatike v roku 2000 sa týkala práve tejto stavebnice. |
![]() | Olympijské "kruhy" tvorené rôznymi fázami skladania štvorstenu z niekoľkých dielikov. Ide o obrázky z úlohy, ktorá sa vyskytla v jednom zo skorších ročníkov MO. |